CitĂĄty o divadle: keÄ javisko odrĂĄĆŸa skutoÄnĂœ ĆŸivot
Divadlo je najstarĆĄie zrkadlo, akĂ© ÄŸudstvo vymyslelo. Nie sklenenĂ© â ĆŸivĂ©. Na javisku sa odohrĂĄva to, Äo sa v skutoÄnom ĆŸivote odohrĂĄva potichu, skryte alebo prĂliĆĄ rĂœchlo na to, aby sme to stihli pochopiĆ„. PrĂĄve preto veÄŸkĂ myslitelia, dramatici a herci venovali divadlu takĂ© vĂœnimoÄnĂ© myĆĄlienky. CitĂĄty o divadle nie sĂș len o kultĂșre alebo umenĂ â sĂș o tom, ako rozumieme svetu a sebe navzĂĄjom. Ak vĂĄs slovĂĄ na javisku fascinujĂș rovnako ako slovĂĄ na papieri, urÄite si pozrite aj zbierku citĂĄtov z MalĂ©ho princa â knihy, ktorĂĄ sama o sebe funguje ako malĂ© divadlo duĆĄe.
NajkrajĆĄie citĂĄty o divadle â svet ako veÄŸkĂĄ scĂ©na
MyĆĄlienka, ĆŸe celĂœ svet je divadlo, patrĂ k najstarĆĄĂm a najtrvalejĆĄĂm obrazom, akĂ© ÄŸudstvo poznĂĄ. Objavuje sa od antiky aĆŸ po sĂșÄasnosĆ„ a vĆŸdy hovorĂ to istĂ©: naĆĄe ĆŸivoty majĂș svoj dej, svoje role, svoje odchody aj prĂchody. CitĂĄty o divadle s touto metaforou pracujĂș najlepĆĄie prĂĄve vtedy, keÄ nĂĄs nĂștia pozrieĆ„ sa na vlastnĂœ ĆŸivot s miernym odstupom.
CelĂœ svet je javisko
a vĆĄetci muĆŸi a ĆŸeny sĂș len herci.
MajĂș svoje vstupy a vĂœchody
a kaĆŸdĂœ Älovek vo svojom Äase hrĂĄ mnoho rolĂ.
â William Shakespeare, Ako sa vĂĄm pĂĄÄi
Tento vĂœrok zo Shakespearovej hry patrĂ k najcitovanejĆĄĂm vetĂĄm o ÄŸudskom ĆŸivote vĂŽbec. Nie je to len metafora divadla â je to celĂĄ filozofia existencie v siedmich dejstvĂĄch, od detstva po starobu. Podobne uvaĆŸoval aj slovenskĂœ bĂĄsnik Laco NovomeskĂœ, ktorĂœ napĂsal: âSvet je jedno veÄŸkĂ© divadlo, kde Äas menĂ kostĂœmi, kulisy a hercov, ale hra ostĂĄva." Dvaja autori, dve storoÄia, jedna pravda. Ak vĂĄs zaujĂma, ako podobnĂ© myĆĄlienky rezonujĂș v literatĂșre pre deti aj dospelĂœch, prezrite si citĂĄty o knihĂĄch â tam nĂĄjdete vĂœroky, ktorĂ© spĂĄjajĂș divadlo a literatĂșru do jednĂ©ho pohÄŸadu na svet.
ÄalĆĄie vĂœroky, ktorĂ© zachytĂĄvajĂș divadlo ako obraz ĆŸivota:
âModernĂ© divadlo predvĂĄdza histĂłriu muĆŸa, ktorĂœ spĂ so ĆŸenou inĂ©ho muĆŸa, a nazĂœva ju hrou o lĂĄske. Ak sa k tejto tĂ©me pripoja aj niektorĂ© problĂ©my finanÄnĂ©, jednĂĄ sa o tzv. myĆĄlienkovo hlbokĂ© dielo."
â Dino Pitigrilli
âDobrĂ© divadlo zaÄĂna dobrĂœm vrĂĄtnym."
â prisudzovanĂ© vĂœroky
âLĂĄska k divadlu zaÄĂna tĂœm, ĆŸe do neho prĂdeme vÄas."
â Miroslav HornĂÄek
CitĂĄty o divadle od slĂĄvnych dramatikov a hercov
Äœudia, ktorĂ strĂĄvili ĆŸivot na javisku alebo za pĂsacĂm stolom pre javisko, vedia o divadle nieÄo, Äo beĆŸnĂœ divĂĄk len tuĆĄĂ. Ich vĂœroky o divadle nesĂș v sebe tĂș zvlĂĄĆĄtnu dvojitosĆ„ â hovoria o umenĂ, ale sĂșÄasne o ĆŸivote samotnom. Jan Werich, ÄeskĂœ herec a dramatik, ktorĂ©ho slovĂĄ majĂș na Slovensku rovnako silnĂș rezonanciu ako doma, to vyjadril s typickĂœm humorom aj hÄșbkou. Ak eĆĄte nepoznĂĄte jeho zbierku, citĂĄty Jana Wericha patria k tĂœm, pri ktorĂœch sa Älovek zastavĂ a premĂœĆĄÄŸa.
âPoctivĂœ film si zaslĂșĆŸi poctivĂ©ho divĂĄka, ktorĂœ by mu venoval svoje myĆĄlienky a Äas. To istĂ© platĂ aj pre divadlo. VerĂm, ĆŸe umenie zuĆĄÄŸachĆ„uje, upozorĆuje, motivuje a nĂști neprestaĆ„ myslieĆ„."
â TĂĄĆa PauhofovĂĄ, slovenskĂĄ hereÄka
âPublikum je vĆŸdy nevypoÄĂtateÄŸnĂ©. Za desiatky rokov hereckej praxe som odohral tisĂce predstavenĂ a neodvĂĄĆŸil by som sa tvrdiĆ„, ĆŸe som publiku porozumel."
â atribuovanĂœ LubomĂrovi LipskĂ©mu
Oscar Wilde â dramatik, bĂĄsnik a majster irĂłnie â pĂsal o divadle s rovnakou bravĂșrou, s akou pĂsal o vĆĄetkom ostatnom. Jeho hry sĂș plnĂ© postĂĄv, ktorĂ© hrajĂș roly aj mimo javiska, a prĂĄve to robĂ jeho citĂĄty o divadle tak nadÄasovĂœmi. Ak eĆĄte jeho vĂœroky nepoznĂĄte v celej ĆĄĂrke, citĂĄty Oscara Wildea sĂș zbierka, pri ktorej sa oplatĂ strĂĄviĆ„ Äas.
âVĆĄetci ÄŸudia sĂș herci â len nie vĆĄetci majĂș javisko."
â vĂœrok v duchu Oscara Wildea
SlovenskĂœ dramatik a kĆaz JonĂĄĆĄ ZĂĄborskĂœ pristupoval k divadlu â a k ĆŸivotu â s oveÄŸa temnejĆĄĂm pohÄŸadom: âÄo mĂŽĆŸem urobiĆ„ ja, obyÄajnĂœ smrteÄŸnĂk v tomto nezmyselnom divadle?" TĂĄto veta nie je pesimizmom â je to otĂĄzka, ktorĂș si kladie kaĆŸdĂœ myslenĂœ ÄitateÄŸ aj divĂĄk. A prĂĄve preto znie stĂĄle ĆŸivo.
CitĂĄty o slove a slovĂĄch â sila toho, Äo vyslovĂme
Divadlo stojĂ na slovĂĄch. Bez textu niet hry, bez repliky niet postavy, bez jazyka niet prĂbehu. Preto je prirodzenĂ©, ĆŸe citĂĄty o slove a citĂĄty o slovĂĄch patria neoddeliteÄŸne k svetu divadla â a zĂĄroveĆ presahujĂș Äaleko za jeho hranice. Slovo je prvĂœ nĂĄstroj Äloveka a poslednĂĄ vec, ktorĂĄ po Ćom zostane.
âSlovo je tieĆ skutku."
â DĂ©mokrit
âNa zaÄiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A to Slovo bol Boh."
â Evanjelium podÄŸa JĂĄna 1:1
âSlovĂĄ sĂș, samozrejme, tou najsilnejĆĄou drogou, akĂș ÄŸudstvo pouĆŸĂva."
â Rudyard Kipling
âDobrĂ© slovo Äloveka pozdvihne, zlĂ© zlomĂ."
â slovenskĂ© ÄŸudovĂ© prĂslovie
âNajsilnejĆĄĂm zbraĆou v rukĂĄch utlĂĄÄateÄŸa je myseÄŸ utlĂĄÄanĂ©ho."
â Steve Biko
âÄœahĆĄie je zniesĆ„ mlÄanie nepriateÄŸa neĆŸ reÄ priateÄŸa."
â slovenskĂ© prĂslovie
âSlovo raz povedanĂ© sa nedĂĄ vziaĆ„ spÀƄ."
â latinskĂ© prĂslovie (Semel emissum volat irrevocabile verbum)
âKeÄ si nevieĆĄ daĆ„ rady so slovami, drĆŸ hubu. KeÄ vieĆĄ, hovor â ale len keÄ to stojĂ za to."
â Jan Werich
V divadle mĂĄ kaĆŸdĂ© slovo presnĂ© miesto â dramaturg ho vĂĄĆŸi, herec nesie, divĂĄk prijĂma. PrĂĄve v tom je sila dobrĂ©ho textu: niÄ tam nie je nĂĄhodnĂ©. CitĂĄty o slove z prostredia divadla preto bĂœvajĂș presnejĆĄie a ĂșdernejĆĄie ako tie z beĆŸnej kaĆŸdodennej reÄi â sĂș preÄistenĂ© tĂœm, Äo javisko vyĆŸaduje. Aj v beĆŸnom ĆŸivote platĂ, ĆŸe premyslenĂ© slovo dokĂĄĆŸe viac neĆŸ dlhĂĄ vĂœhovorka.
CitĂĄty o slovĂĄch nĂĄm pripomĂnajĂș, ĆŸe jazyk nie je neutrĂĄlny. KaĆŸdĂ© slovo, ktorĂ© vyslovĂme â na javisku aj mimo neho â nesie vĂĄhu, zĂĄmer a dĂŽsledok. PrĂĄve to spĂĄja divadlo s literatĂșrou hlbĆĄie, neĆŸ sa na prvĂœ pohÄŸad zdĂĄ. VĂœroky o tomto prepojenĂ nĂĄjdete aj v zbierke citĂĄtov z knĂh â kde autori hovoria o sile pĂsanĂ©ho slova s rovnakou vĂĄĆŸnosĆ„ou.
Ak hÄŸadĂĄte citĂĄt o slove alebo divadle do programu divadelnĂ©ho predstavenia, ĆĄkolskĂ©ho projektu Äi zĂĄvereÄnej reÄi, vyberte vĂœrok, ktorĂœ nie je prĂliĆĄ znĂĄmy â prekvapenie je v divadle aj v reÄi tou najlepĆĄou scĂ©nickou technikou.
Divadlo a ĆŸivot: citĂĄty, ktorĂ© presahujĂș javisko
NiektorĂ© citĂĄty o divadle sa netĂœkajĂș javiskovej techniky ani hereckĂ©ho remesla â hovoria o ÄŸudskej skĂșsenosti, ktorĂș divadlo len zosilĆuje a pomenovĂĄva. SĂș to vĂœroky, pri ktorĂœch divĂĄk vie, ĆŸe sedĂ v hÄŸadisku, ale zĂĄroveĆ cĂti, ĆŸe to, Äo vidĂ, je jeho vlastnĂœ prĂbeh.
âSĂș prĂpady, keÄ vrah bol v divadle a scĂ©na, ktorĂș videl, bola tak pĂŽsobivĂĄ, ĆŸe jeho svedomie sa ozvalo a on sa k Äinu doznal."
â William Shakespeare, Hamlet
âDivadlo je jedinĂ© miesto, kde sa mĂŽĆŸeĆĄ smiaĆ„ a plakaĆ„ sĂșÄasne a nikto sa na teba Äudne nedĂva."
â vĂœrok v duchu divadelnej tradĂcie
âVeci nie sĂș dobrĂ© a zlĂ© â takĂœmi ich robĂ naĆĄe myslenie."
â William Shakespeare
Divadlo ako forma poznania sveta je tĂ©ma, ktorĂĄ sa tiahne celou histĂłriou umenia. Tolkien â hoci ho spĂĄjame skĂŽr s literatĂșrou â tieĆŸ veril v silu prĂbehu ako spĂŽsobu pochopenia skutoÄnosti. Ak vĂĄs zaujĂma, Äo o svete hovorili veÄŸkĂ rozprĂĄvaÄi, pozrite si citĂĄty Tolkiena â sĂș rovnako divadelnĂ©, ako sĂș literĂĄrne.
ÄastĂ© otĂĄzky o citĂĄtoch o divadle
Zozbierali sme otĂĄzky, ktorĂ© Äitatelia najÄastejĆĄie hÄŸadajĂș v sĂșvislosti s citĂĄtmi o divadle a slovĂĄch.
Äo povedal Shakespeare o divadle a ĆŸivote?
Shakespeare o divadle hovoril predovĆĄetkĂœm prostrednĂctvom svojich hier â jeho najznĂĄmejĆĄĂ vĂœrok pochĂĄdza z komĂ©die Ako sa vĂĄm pĂĄÄi a hovorĂ, ĆŸe celĂœ svet je javisko a vĆĄetci ÄŸudia sĂș herci so svojimi vstupmi a vĂœchodmi. V Hamletovi zasa ukĂĄzal, ĆŸe divadlo mĂŽĆŸe odhaliĆ„ pravdu, ktorĂș beĆŸnĂœ rozhovor skryje. Pre Shakespeara nebol rozdiel medzi ĆŸivotom a divadlom technickĂœ â bol filozofickĂœ. Viac vĂœrokov od tohto dramatika, ako aj od ÄalĆĄĂch klasikov, nĂĄjdete v zbierke citĂĄtov o ĆĄkole, kde sa jeho myĆĄlienky objavujĂș v kontexte vzdelania a poznania.
AkĂ© sĂș najznĂĄmejĆĄie citĂĄty o sile slov?
K najznĂĄmejĆĄĂm citĂĄtom o sile slov patrĂ Kiplingov vĂœrok, ĆŸe slovĂĄ sĂș najsilnejĆĄou drogou, akĂș ÄŸudstvo pouĆŸĂva, ale aj DĂ©mokritovo stoickĂ© konĆĄtatovanie, ĆŸe slovo je len tieĆom skutku. V slovenskom kontexte je silnĂ© aj ÄŸudovĂ© prĂslovie o dobrom a zlom slove. SpoloÄnĂ© majĂș vĆĄetky jedno: slovo nie je neutrĂĄlne â vĆŸdy nieÄo robĂ s tĂœm, kto ho hovorĂ, aj s tĂœm, kto ho poÄĂșva.

Deja una respuesta